Stretli ste už niekedy zajaca so sklerózou, alebo krtka, ktorý vedel veršovať? Ak nie, začítajte sa do 4. rozprávkovej knihy Márie Lazárovej „Tri mačiatka tety Mily“, ktorá je plná zvieratiek, humoru ale aj napínavých dobrodružstiev.
Z obsahu knihy Tri mačiatka tety Mily
Herkules, Jonáš a Lucinka sú mačiatka, ktoré vyrastajú u láskavej tety Mily.
Všetko sa však zmení, keď v jeden deň jastrab unesie malú Lucinku. Kocúrikovia neváhajú ani chvíľu a rozbehnú sa za sestričkou. Po ceste stretnú zajaca Karotku a jeho veľkého priateľa orla Maxa, ktorí im pomôžu pri záchrane sestričky. Z orla, zajaca a mačiatok sa stanú dobrí priatelia. Tu sa však dlhá cesta troch mačiatok nekončí. Kým sa vrátia k svojej tete Mily, zažijú ešte mnoho dobrodružstiev.
Knihu ilustrovala Simona Čechová a je vhodná pre deti predškolského veku 🙂
Úryvok
TETA MILY DOSTANE DARČEK
Teta Mily bola isto-iste tá najkrajšia babička na svete. Mala láskavé modré oči skryté za okuliarmi s jemným kovovým rámom. Strieborné kučierky jej pridržiavala ružová zamatová stužka a bucľatú postavu obopínala vždy čistá a naškrobená zástera. Na tvári jej svietil úsmev a vo veľkých vreckách nosievala cukríky zo sušenej pomarančovej kôry. Kedykoľvek ste ju videli vo dverách, čakali ste, že jej spoza chrbta vykukne hlávka drobného vnúčatka. Nebolo to však tak. Teta Mily bývala vo svojom dome úplne sama.
Jej pekný biely dom stál na konci dediny, na oknách mal čipkované záclony a na vchodových dverách veľké mosadzné klopadlo.
A presne tým klopadlom v jedno slnečné popoludnie ktosi zaklopal na dvere. Bol to chlapček od susedov.
„Dobrý deň, teta Mily, doniesol som vám darček,“ povedal chlapček a podával jej malý prútený košík.
Teta Mily nazrela do košíka a spľasla rukami. Na dne sa krčili tri drobné mačiatka.
„Tie sú krásne, Jakubko, ale prečo si mi ich doniesol? Prečo si ich nenecháš ty?“ spýtala sa teta Mily začudovane.
„Ja by som si ich nechal, ale my už máme doma dve mačky. Vy nemáte žiadne zvieratko, teta Mily, tak som myslel, že by ste ich možno chceli,“ prosebne sa tete zahľadel do očí.
Mily sa zadívala na mačiatka a potom na chlapca. „Vieš čo, Jakubko? Ja si ich teda nechám,“ rozhodla sa odrazu.
„Vedel som, že sa vám budú páčiť,“ usmial sa chlapček šťastne a podal jej košík.
„A ako sa volajú?“ zaujímala sa teta Mily.
Chlapček zaváhal. „Nemajú mená. Volám ich mačiatka.“
„Nemajú mená?“pokrútila teta hlavou. „To musíme okamžite napraviť. Nemôžem im predsa hovoriť Prvé mačiatko, Druhé mačiatko a Tretie mačiatko,“ pohladila mačiatka po chrbte.
Čierny kocúrik sa pod jej rukami nahrbil, ako keby chcel povedať: „Pozri, aký som veľký.“
Mily sa zasmiala: „Ty budeš Herkules. Najsilnejší zo všetkých kocúrov na svete.“
Druhý kocúrik sa na ňu vážne pozrel a tichučko zamňaukal.
„Hm, a ty? Čo by si povedal na meno Jonáš? Pripomínaš mi môjho brata Jonáša. Nosieva horčicové sako a má presne také isté múdre oči ako ty.“
Jonáš spokojne zívol.
„No a ty by si mohla byť Lucinka,“ pritúlila si Mily k tvári biele mačiatko s krásnymi modrými očami.
„Herkules, Jonáš a Lucinka? To sa mi páči,“ usmial sa Jakubko. „Vymysleli ste im super mená, teta Mily,“ pochválil ju.
„Som rada, že sa ti páčia. A vieš čo? Ak budeš chcieť, môžeš hocikedy prísť a pohrať sa s nimi,“ zamávala mu teta Mily na rozlúčku.
„Máme tie najsuper mená na svete,“ povedal neskôr večer Jonáš a spokojne sa uložil do veľkého koša, ktorý im teta Mily vystlala mäkkou dekou.
„A máme ten najsuper dom,“pridal sa Herkules, ktorý medzitým nakukol do každej izby.
„A tú najlepšiu tetu,“ zamňaukala Lucinka s bruškom plným sladkého mliečka.
Knihu Tri mačiatka tety Mily nájdete v kamenných kníhkupectvách aj e-shopoch.