Priateľstvo dieťaťa a zvieratka, odvaha a čarovný svet pod hladinou mora. To všetko je skryté v krásnej rozprávke Ema a ružová veľryba.
Z obsahu
Malá Ema žije na brehu mora s mamou a ockom a veľmi túži po nejakej kamarátke, s ktorou by sa mohla rozprávať a hrať. Na pobreží totiž nebývajú žiadne deti a ona má doma len tvrdohlavého kocúrika Rika, ktorý ju vôbec neposlúcha. Raz sa k brehu zatúla veľrybie mláďa a okamžite sa s dievčatkom skamaráti. Lily nie je obyčajná veľryba, je totiž ružová. Je nápadnejšia, čo môže byť pre veľrybu nebezpečné, aj preto sa o ňu jej mama veľmi bojí. Lily neuposlúchne mamin zákaz a v jeden deň sa znovu vyberie za svojou novou kamarátkou Emou. Plávať ku brehu však môže byť veľmi nebezpečné. Viete prečo? Lily to zistí, až keď sa ju mama vyberie hľadať a uviazne na plytčine. Do záchrannej akcie sa zapájajú všetci priatelia.
Úryvok
Deň, keď sa narodila Lily
Konečne! Konečne je na svete!
Maličká si pretrela očká a začudovane sa popozerala okolo seba.
Tety veľryby boli také velikánske.
Aj jej mama bola velikánska.
„Moja malá Lily,“ šepkala jej mama do ucha a láskavo ju pohojdávala vo vode.
Volám sa Lily, pomyslela si veľrybka šťastne.
„Aké krásne meno,“ vzdychla obdivne jedna z veľrýb. „Naozaj sa tomu vášmu bábätku hodí, nemohli ste vymyslieť lepšie.“
Lily sa pritúlila k mame. Áno, to meno bolo sladké. Ako mamine mliečko. Lily pila a pila až mala bruško nafúknuté ako balónik. Potom spokojne zaspala a jej pokojný spánok chránili všetky veľryby v mori.
Ema túži po kamarátke
Na brehu mora stálo malé dievčatko a hádzalo do vody kamienky. Malo nebovomodré oči a namiesto pekne učesaných vláskov zlatisté neposlušné pramienky. Volalo sa Ema.
Na verande bielo-modrého domu za Eminým chrbtom sedel vysoký tmavovlasý muž s okuliarmi a čosi usilovne písal. Emin ocko bol oceánograf, no dievčatko každému hovorilo, že jej ocko je oceán.
„Keby som tu mala nejakého kamaráta alebo kamarátku, s ktorou by som sa mohla porozprávať,“ vzdychla si Ema a zohla sa po ďalší kamienok.
Ocko zodvihol hlavu a zakýval jej.
„Srdiečko, chceš vidieť niečo pekné?“ zavolal na ňu.
Ema vďačne hopkala po bielom piesku a s úsmevom sa vyškriabala ockovi na kolená.
„Pozri,“ ukázal jej na počítači kratučký film.
Ema otvorila ústa. Vyzerali ako O.
„A ony naozaj sú?“ spýtala sa očarene.
„Ony naozaj sú,“ usmial sa ocko.
„A ja som si myslela, že sú len v rozprávkach,“ vzdychla Ema.
No, o chvíľu budú asi len v rozprávkach, zamyslel sa ocko. Nechcel však dievčatko rozosmútiť, tak radšej mlčal.
„Ukáž mi ich ešte raz,“ poprosila Ema.
Ocko stisol gombík a na obrazovke počítača sa objavili veľryby.
Plávali pomaly a dôstojne. Len občas niektorá z nich vyfúkla do vzduchu obrovský oblak vodnej pary.
Prečo sa so mnou nehrajú?
Lily bolo smutno. Pozerala sa na ostatné malé veľryby, ktoré sa pretekali, špliechali a smiali.
„Mami, prečo sa so mnou nehrajú?“
„Kto sa s tebou nehrá, miláčik?“ znepokojila sa mama veľryba.
„No, ostatné veľryby,“ vzdychla si Lily.
Mama veľryba sa zamyslela. Doteraz si nič nevšimla. Pozorne sa zadívala na Lily. Bola iná ako ostatné deti. Alebo nie? Nech v tom bolo čokoľvek, nechcela, aby sa jej dieťa trápilo. No nemohla len tak priplávať k ostatným a prikázať im, aby sa s Lily hrali. To sa vo svete veľrýb nerobí.
Neskôr večer sa pristavila pri najstaršej veľrybe. Chcela ju poprosiť o radu.
„Zafira, nevšimla si si niečo zvláštne na mojej Lily?“
„Niečo zvláštne?“ začudovala sa stará veľryba. „Lily je úplne taká istá ako…“ potom na moment zmĺkla. „Vlastne, keď sa pýtaš, áno, všimla. Lily je iná ako ostatné deti.“
„Ale v čom je iná?“
„Má inú farbu.“
„A to je zlé?“ preľakla sa mama.
„No vieš, všetky veľryby tu naokolo sú modrosivé, len to tvoje bábätko má takú zvláštnu ružovkastú farbu. Ale nerob si starosti, iste sa to zmení,“ upokojovala ju stará veľryba. Neskôr jej však srdce stisol zvláštny smútok. Bála sa o Lily. More totiž vie byť občas veľmi kruté.
Malá Lily našťastie o obavách tety Zafiry nič nevedela. Keby o nich čo i len tušila, asi by radšej sama nikam nešla a nezažila by žiadne dobrodružstvo. No a nestretla by ani Magdu a Martu.
Čarovný príbeh o priateľstve malého dievčatka a veľrybieho mláďatka s prekrásnymi ilustráciami Andrey Tachezy získal ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska 2014. Rozprávka je vhodná pre deti od 6 rokov a možno ju kúpiť aj na Martinuse.
