Veselý príbeh o múdrom škriatkovi Bertilovi, priateľských myškách Pipovi a Olívii a jednej veľkej záhade ukrytej v jaskyni.

Škriatok Betil a záhada strateného potoka

Škriatok Bertil

Na povale starého domu býva škriatok Bertil s dvomi kamarátmi – Pipom a Olíviou. Pipo a Olívia sú myšky. Nosia Bertilovi jedlo z neďalekej továrne na piškóty a on im za to číta rozprávky.
Bez myšiek by sa škriatkovi žilo naozaj ťažko, pretože nikdy nevychádza von. A načo aj? Mesto je prázdne a zarastá burinou. A zostalo by to tak navždy, keby sa zvedavá Olívia v jeden deň nerozhodla nájsť potok, ktorý tu voľakedy tiekol.

Úryvok z knižky:

Postele pre myšky

Kým škriatok chrumkal sladkú pochúťku a zapíjal ju jahodovým džúsom,
myšky pobehali celú povalu.
„Máš to tu fajn,“ povedala Olívia a vyšplhala sa po Bertilovej nohavici na
posteľ.
„Naozaj fajn,“ pritakal Pipo a vyšplhal sa po druhej Bertilovej nohavici.
„Som rád, že sa vám tu páči,“ prikývol škriatok a ponúkol myškám posledné
odrobinky. Potom si pohladil fúzy a nesmelo sa spýtal: „Ozaj, nechceli by ste tu
zostať?“
„Zostať?“
„Áno. Bývali by sme spolu.“
Pipo sa pozrel na Olíviu a Olívia na Pipa.
„Ešte nikdy sme s nikým nebývali,“ povedala Olívia pomaly.
„Ani ja som ešte s nikým nebýval,“ prisvedčil škriatok. „Ale mohli by sme to
skúsiť. Čo poviete? Bol by som naozaj rád.“
Myšky chvíľu váhali.
„Urobím vám postieľky zo starých topánok. A každý deň vám budem čítať
rozprávky,“ navrhol im škriatok s veselými iskierkami v očiach.
„Rozprávky? Prečo si to nepovedal hneď? Ak nám budeš čítať, tak tu
zostaneme,“ rozhodla sa Olívia.
„Áno, áno, ak nám budeš čítať, tak tu zostaneme. A budeme ti sem nosiť
piškóty,“ radoval sa Pipo.
„Každý deň si urobíme piškótovo-jahodovo-rozprávkový piknik,“ tešil sa
Bertil.
Myšky síce nevedeli, čo je piknik, ale ak pri tom budú rozprávky, bude určite
super.
„Idem vám pripraviť postieľky a potom nájdeme nejakú rozprávkovú knihu,“
zoskočil škriatok z postele tak prudko, až myšky nadskočili ako na trampolíne.
„Bertil, povedala som ti, aby si neskákal,“ pohrozila mu Olívia.
Škriatok zahanbene prikývol a pobral sa k veľkej skrini. Zo zásuvky vybral dve
staré topánky a vystlal ich vatou. Topánky potom priložil k posteli, aby myšky mohli spať blízko neho, a zamieril k starej truhlici. Vytiahol z nej veľkú knihu a usadil sa na posteľ.
„Túto mám najradšej. Je o vílach,“ povedal na vysvetlenie a začal čítať.

Chcete si rozprávkovú knižku kúpiť?

martinus slovart